Hlavný cieľ: Navrhnúť realizovateľnú alternatívu modernizácie lanovej dráhy do Snilovského sedla.

Tlačená verzia vo formáte PDF

Chleb či chlieb

NPR Chleb - modernizácia lanovej dráhy do Snilovského sedla

A. Charakteristika územia

B. Posudzovanie aspektov pri výpočte prepravnej kapacity

C. Únosnost územia

D. Návrh technického riešenia

E. Záver

A. Charakteristika územia

V srdci NP Malá Fatra sa nachádza Vrátna dolina, známe stredisko cestovného ruchu, s priemernou špičkovou návštevnostou 2800 osôb. Z jej uzáveru vo výške 750 m n.m., vedie do Snilovského sedla vo výške 1500 m.n.m. 50 ročná dvojsedačková lanová dráha ROLL, dlhá 1860 m, s prepravnou kapacitou 240 osôb/hod. Trasy LD a zjazdoviek vedú priamo cez územie NPR Chleb s 3. až 5. stupnom ochrany. Územie patrí k najprístupnejším, najnavštevovanejším, najkrajším a napočudovanie, pri priemernej letnej špičkovej návštevnosti v rokoch 1976-1998 cca 1400 osôb za deň, v porovnaní s podobne prístupnými a navštevovanými rezerváciami, ešte relatívne zachovalým rezerváciám. (štatistické údaje, RNDr. Demianová a spol. a vlastné 25 ročné skúsenosti)

Dôvody zvýšeného záujmu o návštevu územia :

  • geografická poloha územia, ktorá umožnuje nevšedné výhľady na okolité pohoria, akými sú Martinské hole, Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Nízke a Vysoké Tatry, Oravská Magura, Kysucké Beskydy, Javorníky a Strážovské vrchy
  • pestrý reliéf hrebeňových partii a vhodná konfigurácia terénu, ako výsledok druhohorných komplexov sedimentov so svahmi pre nárocných lyžiarov, vyznávajúcich pohyb v prirodzenom neupravenom teréne(priestor Oštiepkovej muldy a svahy zo Snilovského sedla do Vrátnej doliny), skialpinistov a extrémnych lyžiarov(Chlebské kotle, Kriván, krivánske muldy, svahy z Hromového a pod., so zjazdnostou svahov do sklonu 130 %. Táto cinnost je v území vymedzená)
  • priaznivá nadmorská výška, od 750 m.n.m. - 1709 m.n.m., umožnila vývoj atraktívnych a turisticky vyhladávaných vegetacných pásiem, od zmiešaného lesa, cez horské lúky s ostovcekmi spolocenstva buka, jedle, smreku, brezy a kosodreviny, až po kosodrevinové pásmo so skalnými útvarmi a reliktami alpínskeho stupna. Nachádza sa tu 7 z 9-tich vegetacných pásiem Slovenska
  • sprístupnenie územia lanovou dráhou ROLL z 50-tych rokov, kapacitou 240 osôb/hod a starým kotvovým lyžiarskym vlekom v Oštiepkovej mulde, s kapacitou 360 osôb/hod. Lanová dráha slúži k vyvezeniu turistov do Snilovského sedla, odkial majú možnost výberu lyžiarskych a turistických trás, (spiatocná trasa na Kriván, cez sedlo za Kraviarskym do sedla Príslop a Vrátnej, po hrebeni v smere chata pod Suchým do Strecna, cez sedlo Bublen do Belej, spiatocná trasa smer bufet pod Chlebom, smer bufet pod Chlebom do Trusalovej resp. Šútova, smer Mojžišove pramene cez Šútovsky vodopád do Šútova, spiatocná trasa na Chleb, hrebenová túra cez Poludnový Grún na chatu na Grúni, hrebenová túra cez Poludnový Grún , stohovú skratku a Medziholie do Štefanovej)
  • klimatické pomery a expozícia svahov predurcujú tieto terény k realizácii zimných pohybových aktivít v priebehu 150 dní v roku a letných aktivít pocas 180 dní v roku. Spolu je územie navštevované pocas 300 dní v roku.

B. Posudzovanie aspektov pri výpocte prepravnej kapacity

V priebehu prevádzky LD došlo k vyhláseniu NPMF a NPR Chleb. Už 20 rokov sa vedie diskusia aj za mojej prítomnosti, o dalšom osude zariadenia, ci nechat lanovku dožit z titulu ochrany prírody, alebo modernizovat. V roku 2001 sa po viacerých pokusoch prevádzkovatela presadit vlastné riešenie, rozhodlo o vypracovaní EIA (posudzovanie vplyvov na ŽP.), preto je v tejto fáze vo všeobecnom záujme velmi prospešné informovat verejnost o všetkých aspektoch, ktoré by mohli ovplyvnit kvalitu návrhu, nakolkouž dnešná prepravná kapacita 240 osôb/hod., je vzhladom k morfológii zjazdoviek, klimatickým zmenám a stavu turistických chodníkov, na hrane letnej a zimnej únosnosti územia. Zo strany prevádzkovatela je samozrejme snaha zvýšit zimnú prepravnú kapacitu aspon na 800 osôb/hod., preto si myslím, že pri návrhu novej LD je možné urcit prepravnú kapacitu až po citlivom posúdení všetkých nasledujúcich aspektov:

B.1. Ekologického

B.2. Krajinotvorného

B.3. Psychologického

B.4. Výchovnéh

B.5. Zdravotného

B.6. Socio-ekonomického

B.7. Klimatických zmien

B.8. Geomorfologického

B.9. Infraštruktúrneho

B.1. Ekologický aspekt.

Z flóry sa tu vyskytuje vyše 900 druhov vyšších rastlín, 169 ohrozených a 1 endemit MF.

Významnú zložku prírody tvoria lesné, skalné, sutinové, prameniskové a subalpínske spolocenstvá rastlín. V ochrannom pásme pribúdajú spolocenstvá rašelinísk, alúvií väcších tokov, lúk a pasienkov. Z vyše 900 druhov vyšších rastlín, ktoré sa tu vyskytujú je dvadsatdva druhov západokarpatských endemitov, štrnást karpatských endemitov, pätnást karpatských subendemitov, jeden panónsky subendemit a vlastný endemit Malej Fatry jarabina Margittaiho /Sorbus margittaiana/. Zistených je 169 ohrozených druhov rastlín podla Cerveného zoznamu ohrozených druhov rastlín, z toho je 67 kriticky ohrozených /E/ a velmi zranitelných druhov /Vm/. Významný je poznatok, že prevažná väcšina patrí medzi druhy nelesných stanovíšt. Prevládajúcou vegetacnou formáciou sú lesné spolocenstvá. Aj napriek minulým antropogénnym vplyvom má väcšia cast lesných ekosystémov NP prirodzenú štruktúru a 27 % z nich predstavuje ludskými vplyvmi nepatrne ovplyvnené, prírodné lesné spolocenstvá, v ktorých dominujú prírodné sukcesné a evolucné procesy. Zachovali sa najmä v tažko prístupných vyšších polohách a na strmých a bralnatých svahoch stredných a nižších polôh. Štruktúra lesných spolocenstiev je výsledkom dlhodobého pôsobenia klimatických vplyvov, vlastností horninového prostredia a dalších cinitelov prostredia. V dôsledku velkého relatívneho prevýšenia pohoria a tvaru reliéfu je dobre vyvinutá a z väcšej casti aj zachovalá vertikálna clenitost - zonácia lesných spolocenstiev, ktorá vyniká tým, že na relatívne malom území je tu zastúpených sedem výškových vegetacných stupnov, od dubovo-bukového, cez bukový, bukovo-jedlový, smrekovo-bukovo-jedlový, smrekový, kosodrevinový až po relikty alpínskeho stupna. Kedže na celom Slovensku je devät všetkých výškových vegetacných stupnov Krivánska Fatra a NP Malá Fatra je významným modelovým územím pre poznávanie a sledovanie vývoja prirodzených lesov v rámci Slovenska. Najrozšírenejšou drevinou je buk s relatívnym zastúpením 48%, nasleduje smrek s 33,8%-ným zastúpením, zvyšok pripadá na jedlu 5,1%, kosodrevinu 4,5%, javor 3,8%, borovicu 1,6%, dub 0,8%, smrekovec 0,8%, breza 0,8%, jarabina 0,6%, jelša 0,2% a dalšie.

Z fauny sú tu desiatky endemitov, z toho 3 endemity vlastné.

Živocíšstvo Krivánskej Fatry má západokarpatský charakter. Vyznacuje sa velkou druhovou rozmanitostou. Zo známejších stavovcov tu žijú : orol skalný, sova dlhochvostá, výr skalný, tetrov hluchán, tetrov holniak, bocian cierny, vrchárka cervenkavá, murárik cervenokrídly, vlk dravý, medved hnedý, rys ostrovid, macka divá, vydra riecna a dalšie. Velmi bohatá je fauna bezstavovcov. Vyskytuje sa tu niekolko desiatok endemitov Západných Karpát z nich 3 sú endemitmi Krivánskej Fatry /1 slimák, 2 druhy hmyzu/. Z hladiska stupnov ohrozenosti druhov podla európskych kritérií prispôsobených na podmienky Slovenska /Jedlicka, L. a kol.: Stanovenie sozologického statusu taxónov fauny Slovenska, PFUK 1992/ patrí z 210 vyskytujúcich sa druhov stavovcov 15 do kategórie kriticky ohrozených /E/, 56 do kategórie ohrozených /V/ a 15 vzácnych druhov /R/. Zo skupiny živocíchov chránených podla doteraz platných právnych predpisov /zák. NR SR c. 287/1994 Z. z./ sa tu vyskytuje 188 druhov stavovcov. Pocet vyskytujúcich sa bezstavovcov sa podla doterajších poznatkov odhaduje na 3 000. Z nich 2 patria do kategórie kriticky ohrozených, 12 do kategórie ohrozených a 28 do kategórie vzácnych druhov.

Tieto relikty nie sú laickej verejnosti známe, ale tvoria naše prírodné dedicstvo. Rastom bohatosti druhov rastie funkcná rozmanitost a úmerne ekologická stabilita územia.

Pôdny kryt.

Pocas Valašskej kolonizácie v 17. storocí, bola velká cast kosodrevinového pásma pretvorená na vysokohorské pastviny oviec a rožného dobytka. Výrubom kosodreviny, schopnej absorbovat až 95 % zrážok, boli vytvorené územia so strmým profilom, silným ohrozením eróziou a rýchlym odtokom. Až 70 % územia je vo velmi silnom eróznom ohrození s možným odplavením pôdy od 5 - 15 mm/rok, s velmi vysokým protieróznym potenciálom lesa. (Midriak)

Indikacné faktory lability prírodných systémov a antropickej zátaže v NPMF:

  1. Kyslé dažde s pH 3,8-4,2
  2. Dialkový prenos imisií prevládajúcich severozápadných smerov hlavne z územia Ceskej a Polskej republiky. Až 50 % plochy NP je v nestabilnom území ohrozovanom oxidmi SO2 a NOx. Hlavne smrekové a jedlové ekosystémy sú zatažované imputom okolo 270 kg/ha síranových aniónov za rok. Prejavuje sa aj úbytok lišajníkov.
  3. Ozónom podmienený fotooxidacný stres, ktorým je postihnutých 1 %-to lesov, hlavne v NPR Chleb a Prípor.
  4. Vysokým výskytom územia so silným ohrozením eróziou. Až 70 % územia je vo velmi silnom ohrození s možným odplavením pôdy od 5 - 15 mm/rok s velmi vysokým protieróznym potenciálom lesa.
  5. Jednotlivými záujmami roztrieštený a necitlivý prístup k riešeniu tažby dreva, co sa prejavuje castými holorubmi, bez dodržiavania zásad - šírka výrubu na výšku stromu, prebierok s necitlivo riešenými zvážnicami (bez využívania žlabov), s vysokým stupnom erózie prostredia tažby a zvozu suroviny (s hustotou ciest 1,8 až 12,8 m / ha.), bez použitia tažných koní, slabým využitím lanoviek a lahkej mechanizácie, s dôsledkom celkovej devastácie prostredia z pohladu turistu, degenerácia celkového vnemu, dezintegrácie pôvodných ekosystémov a biotopov a pod. Spôsob tažby v NP sa takmer neodlišuje od tažby v iných lesoch. Obhospodarovanie lesov vykonáva až 36 právnych subjektov v piatich LHC. Je nutné prekategorizovat niektoré lesy.
  6. Erózia niektorých pretažených úsekov tur. trás. Z celkových 157 km je vážne postihnutých eróziou zošlapom až 62 km. Ide hlavne o úseky : Snilovské sedlo - Chleb - Hromové, Snilovské sedlo - Kriván, Grún - Poludnový Grún, Vrátna dolina - Snilovské sedlo, oblast Rozsutcov, Suchého vrchu a podobne. Niektoré úseky sú vymleté do 1 m hlbky. Aj bez dôkladnejšieho dalšieho výskumu stavu územia je viditelné, že priemerná špicková letná návštevnost územia cca 1400 pasantov za den pri prepravnej kapacite jestvujúcej LD, 240 osôb/hod, je na hrane únosnosti.
  7. Nedoriešenou infraštruktúrou, hlavne dopravou a parkovaním, kde v letnej i zimnej sezóne migruje v obidvoch smeroch 1000 až 3000 motorových vozidiel denne, s divokým parkovaním v špickách a kontamináciou prostredia hlavne NOx a Cd, hlukom /až 80 dB/ a prachom, hlavne v jarnom období.
  8. Neadekvátnym výkonom rybolovného a polovného práva . Až 12 právnych subjektov s celkovým poctom cca 350 polovníkov spôsobuje zmeny v sociálnej štruktúre, možnost prirodzenej regulácie predátormi v pôvodnom evolucnom vývoji. Odlov a chov zveri nie je odlíšený od spôsobov v nechránenej krajine.
  9. Hospodárením s vodou a jej cistoty, ktorá je ovplyvnená jej zvyšujúcou spotrebou, zanášaním tokov s eróziou postihnutých území po tažbe a nedostatocnou kapacitou a kvalitou jestvujúcich COV. V prípade modernizácie LD bude tlak prevádzkovatela na zasnežovania zjazdovky. Pri návrhu zasnežovania je možné rátat s odberom maximálne do 20 l/s ,t.j. cca 4-6 diel.

B.2. Krajinotvorný aspekt.

Každý návrh horského dopravného zariadenia (dalej len HDZ) prináša zásah do prirodzeného vývoja územia, hlavne :

  • urbanizáciou priestoru - nevhodnou úpravou terénu, alebo preklenutím priestoru, co narušuje výhladové scenérie a zbytocne zvýraznuje technológiu
  • návrhom nevhodného typu prepravných jednotiek (sedacka alebo kabína a ich kapacita 2,4,6,8 miest). NPR Chleb si vyžaduje komorné riešenie s použitím výlucne dvojsedacky ktorá je jemnejšia a "stráca" sa v priestore. Viac sedackové riešenie je vhodné na komercné a širšie svahy typu Paseky, Príslop, Chopok s výlucne lyžiarskym využitím a zábavným charakterom (napríklad cestujúci pocas jazdy nahor hlucnejšie komunikujú medzi sebou a s lyžiarmi na svahu a naopak). Kabínky na nehodia do priestoru tvarom i hmotou. Kabína je vhodná na otvorené svahy s prechodom do skalnatého reliéfu alpského typu s holými masívnymi svahmi, na velkokapacitnú dopravu do strediska s prekonaním velkého prevýšenia s potrebou širokého technického zázemia v podobe odbavovacích budov, s dlžkou trasy nad 2 000 m, prepravným casom nad 15 minút a nutnostou prepravy vysokého poctu osôb (2-3 tisíc/hod) do nejakého lyžiarskeho strediska. Pozn. : Aplikácia kabín, zdôvodnovaná potrebou ochrany cestujúcich pred výkyvmi pocasia je zavádzajúca, lebo pocas dobrého pocasia kabína eliminuje pôžitok z výhladu a v zlom pocasí nemajú turisti dôvod íst na Chleb. V zimnom období patrí zjazd zo Snilovského sedla k adrenalínovým zážitkom, k comu neoddelitelne patrí aj zážitok z dramatickejšieho priebehu pocasia. Tieto pocity vyslovenie korešpondujú s typom krajiny a typom návštevníkov. Okrem iného, použitie kabín by zbytocne zvádzalo ku predlžovaniu prevádzkovej doby do tmy, co v danom území s 3 až 5 stupnom ochrany nie je prípustné napríklad z dôvodu zachovania kludu
  • neúmerne progresívnym riešením (stupen modernosti), ktoré nie je zladené s charakterom územia. Je dôležitá alternatíva s nižšími podperami a ich väcším poctom, ktoré lepšie kopírujú terén a "netrcia" z priestoru. Okrem iného, nižšie podpery lepšie pôsobia na psychiku cestujúceho, zvýraznením pocitu bezpecnosti, z rýchlosti prepravy a lepšieho kontaktu s prostredím. Z ochranárskeho hladiska sa zdá, že pocet výkopov podpier má vplyv na ochranu prírody. Myslím si, že o nieco viac výkopov (2-3)má daleko menší dopad na krajinu ako neadekvátne mohutné technické zariadenie v priestore NPR Chleb
  • architektonickým riešením nástupnej a výstupnej stanice, ich celková skromná a úcelná kompozícia, zladenie s priestorom a nie prispôsobenie priestoru stavbe, bez zbytocnej dramatizácie línií a zvýraznovania architektonických prvkov. Akceptovanie týchto zásad je dôležité pre zladenie civilizacných prvkov s prostredím za úcelom zachovania prirodzeného stavu územia a jeho atraktívnosti. Stupen zachovania prirodzenosti prostredia má priamy vplyv na zafixovanie pocitov a spomienok z pobytu, pri motivácii zopakovania návštevy územia a šírení pozitív z pobytu medzi priatelmi, co priamo súvisí s psychologickým aspektom.

B.3. Psychologický aspekt.

Psychologický aspekt súvisí s krajinotvorným riešením. Strediská CR v tretom miléniu musia, ak chcú prežit pri velkej konkurencii, poskytnút návštevníkovi pobyt v priestore s minimálne narušeným prostredím, s možnostou prežitia pocitu splynutia s prostredím a prekonania prekážok vlastnými silami, pri výbere alternatív s rôznymi obtiažnostami terénu. Turista a lyžiar tretieho milénia bude vyhladávat priestor eliminujúci dopad evolúcie na jeho psychiku, v casto krátkych návštevných casových úsekoch 3-5 hodín, vzhladom na blízkost mestských aglomerácií a rýchlosti prepravy. V konecnom dôsledku bude uprednostnovat atraktívne územia s kvalitnými a komplexnými službami so základnou dostupnostou vysokohorských terénov s minimálnou resp. žiadnou urbanizáciou priestoru, hlavne nad pásmom 1000 m.n.m., so zachovalým tzv. "in nature" freestylovym priestorom, kde by technika slúžila len na priblíženie urcitého priestoru a nie na to, aby urcovala resp. vymedzovala jeho pohyb.

B.4. Výchovný aspekt.

Z výchovného dôvodu je velmi dôležité zachovanie možnosti sledovania prirodzeného priebehu vývoja ekosystémov v chránených územiach. Jednou z podmienok návštevnosti chránených území je uplatnenie samoregulacnej funkcie prepravnej kapacity horských dopravných zariadení. V priebehu sukcesie sa v ekosystéme akumuluje nielen biomasa, ale aj informácie, bez ktorých nemožno pochopit rastúcu prirodzenú organizovanost ekosystému, ani vysvetlit regulacné mechanizmy biocenóz a spätné väzby, ktoré vymedzujú rozlicnú ekologickú stabilitu rozlicných vývojových štádií. Už nestací len ochranovat stav, ale je treba podporovat dynamiku vývoja živých systémov. Cím vyššia bude prirodzená organizovanost ekosystému, tým bude odolnejší vonkajším vplyvom cloveka. (Vološcuk). Chránené územia tvoria a budú tvorit akýsi pomyselný most medzi porovnávaním vývojových procesov a násilnými civilizacnými snahami ludstva ovládnut prírodu, preto je z výchovného aspektu velmi dôležité umožnit verejnosti sledovanie výsledkov týchto procesov.

B.5. Zdravotný aspekt.

V súvislosti so zatažením životného prostredia stresovými prvkami a znecisteným ovzduším, vznikla potreba vysokohorskej turistiky s blahodárnym úcinkom na srdcovo-cievny systém s efektom rozširovania ciev, regeneráciu dýchacích orgánov a nervovej sústavy z eufórie pri dosiahnutí ciela v nadmorskej výške. Malá Fatra, na rozdiel od Álp, sa nachádza vo vhodnom výškovom pásme s možnostou komplexnej relaxácie organizmu jak po stránke psychickej tak po fyzickej. Výška nad 3 tisíc metrov je dostupná len zdravému jedincovi. Túra v takejto výške si vyžaduje urcitú aklimatizacnú prípravu.

Nemenej dôležité je vytvorenie podmienok na relatívne bezpecný pohyb lyžiarov po svahu. Bezpecnost na lyžiarskych svahoch je priamo úmerná hustote lyžiarov, sklonu, šírke a kvalite povrchu zjazdovky. Riešené svahy patria do tažkého pásma obtiažnosti s malou možnostou mechanickej úpravy bez dopadov na ŽP(potreba viacnásobného kotvenia pre navijak stroja, dlhá doba dennej úpravy a potenciál poškodenia pôdneho krytu, hlavne v cucoriedkovom pásme).

Z uvedeného vyplýva potreba kvalitatívneho a nie kvantitatívneho riešenia s preferovaním pešej turistiky, lyžovania "in nature" s citlivou prepravnou kapacitou lanovej dráhy.

B.6. Socio-ekonomický aspekt.

Pri dnešnej vysokej miere nezamestnanosti je preferovaná potreba zvyšovania zisku z CR. Tento fakt je úcelovo zneužívaný. Investori nemôžu preferovat kvantitatívne riešenia za úcelom zvýšenia zisku a zamestnanosti v regióne, pretože kvantitatívne riešenie nie je priamo úmerné zisku (vid neštastné riešenie Vysokých a Nízkych Tatier pri nedostatocnom rešpektovaní skôr spomenutých aspektov). Preurbanizovanie a pretechnizovanie priestoru vedie v konecnom dôsledku k opacnému efektu - znižovaniu návštevnosti. V strediskách, ktoré sa nachádzajú v NP je dôležitejšia kvalita a komplexnost služieb so zachovaním kvality prostredia, pred kvantitatívnou dostupnostou vysokohorských terénov. Návratnost takto vložených investícií je dlhodobejšia(cca 7-10 rokov), ale zisk trvalý.

B.7. Aspekt klimatických zmien.

Podla najnovších výskumov NASA ide o prechodnú etapu klímy, pri stále väcšom uvolnovaní castí severných ladovcov do oceánu z dôvodu globálneho oteplovania, po ktorej pravdepodobne dôjde k postupnému posunu Golfského prúdenia smerom od Mexického zálivu južnejšie k rovníkovej oblasti. Po pociatocnom oteplení v priemerne o 3°, dôjde v konecnom dôsledku k ochladeniu v našom pásme priemerne až o 2 0C , ak v najbližšom období 10 rokov, nevykonáme opatrenia na elimináciu najdôležitejších vplyvov na globálne oteplovanie našej planéty, hlavne postupné znižovanie spotreby energie na úroven roku 1990, teda postupná zmena konzumného spôsobu života a z toho vyplývajúci aktívny prístup k ochrane životného prostredia. Pozn.: v prípade Chlebu je súvislost s použitím alternatívy o výkone motora do 500 kW, alebo 1 MW !

Dopad klimatických zmien na cestovný ruch v riešenom území je zrejmý a viditelný už najmenej dve desatrocia. Prejavuje sa hlavne v zimnom a jarnom období :

  • zosilnením zrážkovej cinnosti
  • castými zmenami teplôt v rozpätí 24 hodín o cca 15 - 20°C
  • postupnou zmenou výšky nulovej izotermy za posledných 25 rokov, z 500 až na 800 - 1 000 m.n.m.
  • castejším výskytom hmiel, sprevádzaných inverzioua z toho vyplývajúcim zladovatením povrchu nad pásmom lesa. Cca 30 dní zo zimnej prevádzky je hmla nad pásmom lesa sprevádzaná silným vetrom a dalších cca 20 dní s výskytom inverzného pocasia s hmlou v pásme lesa.
  • zosilnením prúdenia vzduchu s rýchlostou vetra nad 10 m/s. Pre lyžiara je prijatelný vietor o sile do 10 m/s. Vietor nad 10 m/s pôsobí stresujúco. Už pri rýchlosti lyžiara 25 km/hod znásobuje úcinok chladu dvojnásobne.(36+25 = 61 km/hod).V zimnom období je približne 60 dní vietor nad 10 m/s a 60 dní do 10 m/s. Je to velmi dôležitý poznatok pri rozhodovaní o umiestnení prípadnej medzistanice. Pri rešpektovaní klimatických zmien, je umiestnenie uvažovanej medzistanice nad pásmom lesa nevhodné. Z rôznych hladísk je jej umiestnenie výhodnejšie na kóte 900 m.n.m.

B.7.1. Veterné pomery.

Prevládajúci smer vetra Z-SZ-S. V posledných rokoch sú coraz castejšie vetry južných smerov s rýchlostou vetra v období 15. december - 15. apríl, od nadm. výšky cca 1300 m n.m.

0 - 5 m/s cca 30 dní
5 - 10 m/s cca 30 dní
10 - 15 m/s cca 30 dní
15 a viac cca 30 dní

B.7.2. Oblacnost (XII-IV).

jasno až polojasno 20 dní
polooblacno až zamracené 15
mokrý sneh až dážd 5
sneženie 30
hmla 50

B.7.3. Viditelnost pri hmle, pri uvažovanej rýchlosti 15-20 km/hod

dobrá do 50 m 20 dní
slabá do 10 m 20 dní
zlá do 5 m 10 dní

B.7.4. Snehové zrážky.

v pásme od 650 do 900 m.n.m. 20 - 60 cm
v pásme od 900 do 1300 m.n.m. 50 - 90 cm
v pásme od 1300 do 1700 m.n.m. 60 - 120 cm ( casto sfúkaný)

Umelé zasnežovanie.

Vhodnost, alebo nevhodnost návrhu umelého zasnežovania resp. dosnežovania je daná morfológiou terénu, hlavne sklonom, nadmorskou výškou a výdatnostou vodného zdroja.

  • Umelé zasnežovanie je vhodné na zjazdovkách :
  1. S údolnou nadmorskou výškou 500 - 700 m.n.m severne orientované
  2. S potrebou tvrdého podkladu za úcelom usporiadania pretekov a nízkou frekvenciou lyžiarov
  3. Do sklonu 15° a hustotou max. 20 lyžiarov/ha,
  4. Obdobne do sklonu 20° a hustote do 10-12/ha,
  5. Do sklonu 25° pri hustote do 8/ha
  • Umelé zasnežovanie nie je vhodné :
  1. Na zjazdovky so sklonom nad 15°a hustote nad 20 lyžiarov / ha, (len ako podklad)
  2. Na zjazdovkách so sklonom nad 20° a hustote nad 12 lyžiarov / ha, (len ako podklad)
  3. Na zjazdovkách so sklonom nad 25° a hustotou nad 6 lyžiarov/ha

Celé územie Snilovského sedla sa vyznacuje dostatkom snehových zrážok, hlavne v pásme 900-1300 m n.m.

Na prícine je vhodná expozícia svahov, nadmorská výška 750 - 1709 m.n.m. a geomorfológia pohoria, s orientáciou svahov do tvaru "U". Táto orientácia vytvára nárazníkové pásmo pre vzdušné prúdy od západu po sever. (Sneží intenzívne a dlho). Hrúbka snehovej vrstvy v pásme do 900 m n.m., tvorí cca 50% z hrúbky v pásme nad 1300 m n.m.

Za predpokladu kvalitne morfologicky upravenej zjazdovky c.1 v lesnom pásme, upravenej zjazdovky c.2 pre slabších lyžiarov a prípad zladovatenia zjazdovky c.1, umelé zasnežovanie celej zjazdovky nie je vhodné pre strmý svah. Už pri hustote 5 /ha, vytvoria lyžiari zladovatelý povrch, ktorý je v miestnych sklonových pomeroch tažko upravitelný ! Vznikla by zvýšená potreba mechanickej úpravy snehu, cca 8 hodín denne ! V kritických mesiacoch potreby zasnežovania, v decembri a januári, trpí celá oblast nedostatkom vody. Využitelnost miestnych vodných zdrojov pri prietoku cca 50 l/s a ponechaní 270 dnového sanitárneho prietoku je max. 20 l/s, co je 4-6 snehových diel pri maximálnom odbere 5-3 l/s na jedno delo. Z prevádzkových dôvodov by bolo vhodné zasnežovat práve v období december až január, z dôvodu vytvorenia podkladu - zjazdovku c.2 "Oštiepkovú" od údolnej stanice po kótu 1 050 m n.m. ( po miesto križovania so zjazdovkou c.1.) v dlžke cca 1 700 m, šírke 5 m a hrúbke 0,5 m,

Poznámka :

1 m3 prírodného snehu pri teplote 0°C cca 100 l vody
  pri teplote - 5°C cca 80 l vody
1 m3 technického snehu pri teplote - 5°C cca 250 l vody

výroba technického snehu (l/hod x koeficient 0,2)

pocet diel

( ks )

spotreba vody

( l/s )

výroba snehu za hod. ( m3 )

výroba za den

( hod. )

výroba za týžden s prestavbou diel

1

8

6

144

960 m3

2

16

12

288

1930

4

20

15

360

2300

A l t e r n a t í v a c.1. - zasnežovanie celej zjazdovky c.1.

dlžka zjazdovky 2 000 m
šírka zasnežovania 30 m
plocha cca 60 000 m2
hrúbka umelého snehu do 0,3 m
objem vyrobeného snehu 18 000 m3
cas výroby snehu so štyrmi delami 50 dní

A l t e r n a t í v a c. 2. -zasnežovanie zjazdovky c.2 od dola po kótu 1 050 m n.m.,

dlžka zjazdovky 1 700 m
šírka zasnežovania 4 - 6 m
plocha cca 8 500 m2
hrúbka umelého snehu do 0,3 m
objem vyrobeného snehu 2 500 m3
cas výroby snehu so štyrmi delami 7 dní

B.7.5. Teploty (XII-IV.): v rozpätí + 6°C až - 18°C

+ 3°C a viac 20 dní
okolo 0°C 30
- 3°C až - 10°C 50
- 10°C a viac 20

priemerná teplota cca : - 4,5°C

Z týchto dôvodov je dôležité pri návrhu prepravnej kapacity, rýchlosti a prípadnej medzistanice, rešpektovat dopady zmeny klímy na zjazdnost svahov, hlavne nad pásmom lesa od nadmorskej výšky cca 1 000 m.n.m.

Alternatíva s umiestnením lahkej medzistanice so zrýchlujúcim pásom

V prípade zasnežovania je realizácia medzistanice takmer zbytocná, pretože doba garancie snehu bude minimálne 120 dní. V prípade realizácie medzistanice je potrebné obmedzit pobyt lyžiara nad pásmom lesa na potrebný cas zjazdu 6 až 30 minút, s možnostou dojazdu do pásma lesa, prostredia bez stresu, bez hmly s bezvetrím. Je to velmi dôležitý poznatok pri úvahe o zisku z prevádzky. Cím bude dojazd nižšie, tým bude únosnost svahu vyššia. Zdôvodnovanie umiestnenia medzistanice nad pásmo lesa, argumentovaním predlženia jarnej lyžovacky, ked už dole nie je súvislá snehová pokrývka, je zavádzajúce a neopodstatnené! V prípade morfologickej úpravy povrchu zjazdovky v pásme lesa, bude súvislá snehová pokrývka už od výšky 900 m n.m., tak ako v Oštiepkovej mulde. V prípade umiestnenia medzistanice nad pásmom lesa, by došlo k prehusteniu a znehodnoteniu svahu, pricom by coraz viac lyžiarov vyhladávalo vedlajšie svahy s reálnou možnostou poškodenia vegetácie. Zároven by vznikla potreba intenzívnej úpravy povrchu snehu co je neprípustné z viacerých dôvodov (hluk, exhaláty a doba úpravy, vid stat o mechanickej úprave snehu)

B.8. Geomorfologický aspekt.

Máme možnost obdivovat zaujímavé zoskupenia brál s vegetáciou, morénové polia, skalné útvary. Z geomorfologického hladiska je zimná únosnost územia limitovaná :

  • výskytom a zjazdnostou nárocných "freestylovych" terénov s priemerným sklonom 50 %
  • možnostou technickej úpravy snehu.

Úprava snehu hlavnej zjazdovky si vyžiadala 4-8 hodín práce denne pri použití mechanizmu s navijakom a pät- násobným prepínaním ukotvenia. Negatívne dopady na územie budú v podobe zvýšených exhalátov a hluku do 22 hodiny vecer. Pozn. Jedna úprava zjazdovky si vyžiada spálenie min. 80 l nafty. Casté inverzné pocasie v uzávere doliny, ktorá je v tvare U so slabým prúdením, má tendenciu usadzovania splodín v doline. Pri dnešnej únosnosti svahov 4-8 lyžiarov / ha, hlavne v pásme lesa, je terén na hranici zjazdnosti. Má na to vplyv aj prirodzená morfológia terénu, bez úprav po zrezaných stromoch. V minulosti bývalo viac snehu, preto nebolo potrebné odstránit pne. V prípade realizácie novej lanovej dráhy s kapacitou nad 240 osôb / hod., je mechanická úprava snehu, hlavne v pásme lesa na zjazdovke c.2 a zjazdovky c.1, n e v y h n u t n á !! Na úpravu s takým sklonom, je potrebný výkonný stroj, napríklad Kässboarer 300 kW s navijakom a nutnostou piatich ukotvení na prepínanie samonavíjacieho mechanizmu.

Plochy na úpravu snehu:

  1. Úprava celej zjazdovky c. 1 o ploche 9 ha
  2. Úpravu zjazdovky c. 2 v pásme lesa (nie je možná bez rozšírenia o cca 2 m).

Pri pracovnej rýchlosti cca 7 km/hod., t.j. 2 m/s a zábere plochy 7 m, upraví stroj plochu 1 ha za cca 13 minút. 13 minút x 9 ha = len t e o r e t i c k y 120 minút. Z dôvodu velkého sklonu terénu, by musel byt stroj ukotvený a tahaný, hlavne v pásme lesa, vlastným navijakom. Morfológia zjazdovky c.1 vyžaduje 5 ukotvení. Pri takýchto podmienkach odhadujem cas úpravy celej zjazdovky minimálne na 6 hodín. Nakolko sa územie nachádza v prírodnej rezervácii, kde je nutné zachovat cistý vzduch a klud, musela by sa mechanická úprava rozdelit na dva úseky s obdennou úpravou. Prvý den od 16°° do 20°° hod., úprava nad pásmom lesa, druhý den od 16°° do 20°° hod. v pásme lesa. Celá problematika úpravy snehu si vyžaduje spracovat samostatný plán úpravy, odsúhlasený ŠOP už v rámci štúdie. Bez technickej úpravy snehu n i e je možné zvýšit prepravnú kapacitu nad 360 osôb / hod.

B.9. Infraštruktúrny aspekt

Každé nové HDZ prináša so sebou, v prvých troch rokoch prevádzky, zvýšený záujem verejnosti, bez ohladu na prepravnú kapacitu. V priamej súvislosti s výstavbou novej LD vo Vrátnej doline je okrem vody, COV, VN prípojky, hlavne zataženie územia zvýšenou prepravou a parkovacou kapacitou. Súcasný stav Vrátnej doliny nevyhovuje ani jestvujúcej prepravnej kapacite LD. V priaznivom pocasí a období prázdnin parkuje v uzávere Vrátnej doliny cca 300 automobilov a 5-10 autobusov, pricom parkovacích miest je 150 pre os. autá a 5 pre autobusy. Predpokladám, že po výstavbe novej LD do Snilovského sedla by vzrástla potreba parkovacích miest v uzávere Vrátnej doliny na cca 500 miest. Najvhodnejším riešením pre Vrátnu dolinu sa zdá obmedzenie vstupu do doliny na únosnú mieru s celkovým poctom 300 parkovacích miest v celej doline a vybudovanie záchytného parkoviska v Terchovej v kombinácii s prevádzkou, napríklad ELBUSOV pri aplikácii 8 rocných poznatkov z USA. Tento problém si vyžaduje hlbokú analýzu a regionálne komplexné riešenie súcasne s výstavbou novej LD.

C. Výpocet únosnosti riešeného územia

C.1. Výpocet únosnosti riešeného územia pre zimné obdobie.

Pri výpocte únosnosti lyžiarskych svahov a turistických trás som vychádzal hlavne z 35 rocných osobných skúseností, zo stavu územia a zjazdoviek pri plnom vytažení jestvujúcej LD v 80-tych rokoch a  cca 4 000 krát zjazdenia riešených svahov, ako zjazdár a tréner III. triedy. Dalej vychádzam z osobných skúseností z podobných svahov, akými sú : Lomnické sedlo, Opalisko, Chopok, Špindleruv Mlýn-cierna a v neposlednom rade z 3 rocnej skúsenosti z novej 4-sedackovej LD na Pasekách vo Vrátnej doline. Svoje výsledky som porovnal so všeobecne uznávanými pravidlami Ing. Kríža CSc. a rozlicnou rakúskou a americkou literatúrou. Každá z metód vychádza z vlastných skúseností a meraní autorov. Každý autor by došiel k iným výsledkom, preto pri urcení zimnej únosnosti toho ktorého svahu je najdôležitejšia vlastná skúsenost autora pri výpocte únosnosti. Ostatné pravidlá môžu slúžit len orientacne a porovnávajúco. Pri výpoctoch únosnosti zjazdoviek som bral do úvahy aj fakt, že dnešní lyžiari jazdia rýchlejšie ako sú schopní ovládat svoje lyže. Je to spôsobené príliš upravenými svahmi, zladovatelým povrchom zjazdoviek z prehusteného svahu, vysokými topánkami, bezžliabkovými lahkotocivými tzv. "carvingovými" lyžami, ako aj precenovaním schopností pri jazde pred ostatnými. Jednoducho povedané, vela ludí lyžuje, ale málo z nich lyžovat vie. Porovnatelný jav existuje na cestách, spojením rýchleho auta a slabého vodica.

Jestvujúci stav.

Terajšia únosnost lyžiarskych svahov, bez mechanickej úpravy, je takmer zhodná s kapacitou lanovky. Bola to len náhoda, alebo precíznost našich predchodcov pri budovaní starej lanovky?!

Celková plocha lyž. terénov 27 ha (všetky jazdené svahy dostupné bez šlapania z LD)
Únosnost / ha priemerne 4-8 / ha.
únosnost celková približne 100 lyžiarov.
Dlžka lanovej dráhy 1 860 m.
Cas prepravy 12 minút.
Doba zjazdu 8 až 20 minút..
Obrátkovost lyžiarov 1,5 až 3 x / hod.
Potrebná prep. kapacita LD cca 240-360 osôb / hod.

Jestvujúca prepravná kapacita LD, 240 osôb / hod., sa javí ako optimálna, pri :

  • existencii NPR s 3. až 5. stupnom ochrany
  • potrebe zachovania prirodzeného prostredia
  • neupravenej a úzkej zjazdovke v pásme lesa s tzv. "hrdlovým efektom"
  • klimatických podmienkach ( hmly, vietor, lad ),
  • globálnom oteplovaní (prudké zmeny pocasia a kvality snehu ),
  • obtiažnosti terénu (miestny sklon až 60 %),
  • slabej fyzickej a technickej zdatnosti väcšiny lyžiarov.

Chleb je charakteristický širokými volnými svahmi nad pásmom lesa, s priemerným sklonom 10-60%. V pásme lesa do výšky 1 100 m n. m., strmým, úzkym svahom s miestnym sklonom až 55 % a šírke cca 25-35 m., v dlžke 860 m. Morfológia terénu, silne erozívny povrch so slabou vrstvou zeminy, hlavne v pásme lesa, reálne dôsledky fotooxidácie porastu po výrube, územie s 3.-5. stupnom ochrany neumožnujú rozšírit zjazdovku na potrebných 60-80 m, napríklad za úcelom homologizácie pre medzinárodné preteky v "super G" a zvýšenia kapacity 600 a viac osôb/ hod.

Podla morfológie terénu sú lyžiarske terény vhodné na využitie:

športové zjazdovka c.1.
športovo - rekreacné zjazdovka c.2.
športovo - turistické lyžiarska trasa c.3 "Zakraviarská"
  lyžiarska trasa c.4. "Malá Bránica"
  lyžiarska trasa c.5. " do Šútova"

Zjazdovka c.1. " Pod lanom - hlavná " :

Zjazdovka je urcená hlavne pre pohybovo vyspelých lyžiarov a snowboardistov, ktorí oblubujú rýchlejšiu až športovú jazdu na neupravených terénoch s väcším sklonom. Trasa vedie od výstupnej stanice LD v smere trasy lanovej dráhy

Dlžka zjazdovky 2000 m.
Prevýšenie 750 m
Šírka 10 až 60 m. Priemerná šírka - 30 m.
Sklon 8 až 35 °, priemerne 23 °.
Plocha cca 9 ha.
Obtiažnost stredne tažká až tažká.

Zjazdovka c.2. "Oštiepková" :

Zjazdovka je urcená pre výkonnostne dobrých až priemerných lyžiarov s možnostou manévrovania na širokom svahu pri uplatnení stredného až velkého oblúka. V lesnom pásme zjazd po lesnej ceste s možnostou zastavenia v priamom smere bez zatocenia. Trasa vedie od výstupnej stanice LD vpravo miernym traverzom po chrbte Oštiepkovej muldy, dalej cca 300 m pod spodnú stanicu bývalého vleku , kde prechádza cca 200 m dlhým traverzom cez les. Dalej vedie cca 200 m chrbtom miernym traverzom až na úroven pásma lesa. Tu vchádza do lesa a vedie serpentínami po 3-5 m širokej lesnej ceste so sklonom cca 10-15 ° až k údolnej stanici LD.

Dlžka zjazdovky cca 3 500 m
Prevýšenie 750 m
Šírka 3 - 100 m
Sklon 8 - 20 °.
Plocha 5 - 7 ha
Obtiažnost stredne tažká

Terénne úpravy.

Dôvody, akými sú kvalita prostredia, výskyt území s 5. stupnom ochrany, stupen erózie pôdneho krytu (až 5. stupen zo siedmych), potreba regulácie návštevnosti, dôsledky fotooxidácie porastu po výrube, velké riziko urbanizácie priestoru nad pásmom lesa, nevhodná konfigurácia terénu v pásme lesa, ktorá ohranicuje smerové a šírkové možnosti riešenia zjazdovky, hlavne z dôvodu nutnosti ponechania zjazdovky c.2 pre slabších lyžiarov a minimalizácie križovania so zjazdovkou c.1 z bezpecnostných dôvodov, ma viedli k  nasledovnému riešeniu :

1. Prepravná kapacita na úrovni 240 - 360 osôb/hod.

Len rucná úprava povrchu zjazdovky c.1 s vyrovnaním a kvalitným zadrnovaním pôvodným osivom v rozsahu cca 3,5 ha pásme lesa.

2. Prepravná kapacita 480 osôb/hod.

Zjazdovka c.1 :

nepravidelné rozšírenie v pásme lesa po kótu 1 075 m n. m. z pôvodnej šírky 25-40 m na 40-50 m, podla miestnej konfigurácie terénu s výrubom cca 1,2 ha, s nepravidelnými okrajmi a preriedením lesných partií od kóty 900 po 1050 m n. m., s posúdením potreby výrubu každej skupiny stromov osobitne a zakomponovaní telesa zjazdovky do krajiny ako plochu vytvorenú s jednotlivo spojených horských lúk, cím by sa eliminoval nežiadúci efekt urbanizácie prostredia a zachoval by sa prirodzený stav, co je hlavnou podmienkou udržania nárocnejšej klientely. Ponechanie najcennejších krajinotvorných prvkov - skalných zoskupení s miestnym porastom, jednotlivé skupiny stromov rôzneho veku a druhu ako a iných geocenóz, podla spolocnej pochôdzky s odborníkmi. Max. vyrovnanie povrchu zjazdovky c.1. v pásme lesa po kótu 1 100 m n.m., cím by sa znížila, až vylúcila potreba dosnežovania a obmedzila potreba úpravy snehu. Vyrovnanie povrchu zjazdovky sa musí vykonat rucne, obkopaním kmenov, ich vyrezaním a dosypaním jám dovezenou zeminou aj pomocou starej lanovky s použitím vhodného trávneho semena a zafixovaním hustejším plastovým pletivom so slamenou rohožou a "zaklincovaním" ochrany pred eróziou. Dolnú cast zjazdovky je potrebné odvodnit drenážou. Nad pásmom lesa ponechanie priestoru pre volný pohyb lyžiarov . Demontáž vleku v Oštiepkovej mulde. Tento po upravení zjazdovky c.1. a novej LD s medzistanicou na kóte 900 m.n.m., stratí opodstatnenie a ušetrí od ostrých hrán lyží kosodrevinový porast v hornej casti vleku. Zabráni prirodzenému príjazdu lyžiarov do Chlebských kotlov, cím zväcší napr. klud pri jarnom hniezdení vtákov v Chlebských kotloch.

Zjazdovka c.2. :

úprava povrchu a šírky lesnej cesty z dnešnej 4 m šírky na 6 m úpravou hrán priecneho profilu cesty drevenými kolmi a kamennými osteniami bez rozšírenia a zásahu do silne erozívneho terénu. Ciastocná úprava zákrut bez potreby výrubu. Presmerovanie trasy v dolnej casti (posledná zákruta), z dôvodu zamedzenia križovania s "hlavnou" zjazdovkou, kvôli bezpecnosti. Potreba dvojitého zalomenia cesty v poraste po pravej strane v smere pohladu od dolnej stanice lanovky. Dlžka presmerovania cez les cca 120 m o šírke 5 m. Potreba výrubu cca 0,2 ha.

Návrh zimnej únosnosti svahov za predpokladu vykonania terénnych úprav.

Únosnost svahov je podmienená okrem iných faktorov hlavne sklonom , šírkou a výskytom hrdlového efektu.

Chleb - lyžiarske terény zjazdné priamo z lanovky, bez potreby pešieho prístupu.
  lyžiarske terény

výmera

(ha)

sklony (°)

Min/max/

extrém

priemer

sklon(°)

dlžka

šírka

Obtiaž-

nost

Únosnost

(Lyž./ ha)

Pocet lyž. na svahu

1. zjazdovka c.1 - pod lanom - po úprave

9

8/30/35

25

2 000

10-60

tažká

5-7/ha

54
2. zjazdovka c.2 - oštiepková

5-7

8/18/22

20

3 500

100-3

stredná

3-5/ha

75

3. volné terény V1

7-9

8/35/45

25

nešp.

300-9

stredne tažká

2-4/ha

24

4. ostatné - riedky les a žlaby

3-5

10/45/55

30

nešp.

80-5

tažká

1-3/ha

8

Spolu:

24 - 30

           

161

 

Zdôvodnenie návrhu únosnosti svahov :

1. Zjazdovka c.1. "Pod lanom" - 6 / ha : zjazdovka c.1 by mala po úprave plochu 9 ha, dlžku 2 000 m, z toho nad pásmom lesa 1 200 m s priemerným sklonom 23°. V lesnom pásme dlžku 800 m s priemerným sklonom 25°. Podla stupna obtiažnosti ide o stredne tažkú až tažkú zjazdovku. Naviac povrch býva, vdaka silným vetrom a globálnym zmenám pocasia, casto zladovatený až nebezpecný. Sklon terénu, šírka, hrdlový efekt v pásme lesa a kvalita snehu sú rozhodujúce faktory pri návrhu únosnosti svahov. Na takto nárocnom svahu sa lyžiari pohybujú viac "cik-cak" s väcšou potrebou priestoru. Pozn. Na Pasekách je sklon 10-25°, t.j. priemerne 18°. Ideálna zjazdovka s únosnostou 8/ha. V špickách lyžuje až 16/ha, co je neúnosné až nebezpecné, hlavne v hornej casti zjazdovky. (razantný nárast úrazovosti oproti minulosti !). Pre návrh únosnosti, musíme zjazdovku rozdelit na dve casti. Horná cast nad pásmom lesa a dolná cast v pásme lesa.

  • Zjazdovka nad pásmom lesa by mohla mat únosnost svahu až 8/ha. Zjazdovka sa tu prelína s volnými terénmi, ktoré budú lyžiari využívat, ale tieto terény som samostatne rátal ako volné terény V1. Preto navrhujem v tejto casti zjazdovky únosnost max. 6/ha.( už z vyššie spomenutých dôvodov).
  • Zjazdovka v pásme lesa je rozhodujúca pre návrh únosnosti zjazdovky, ale aj celého svahu. Táto cast predstavuje tzv. "hrdlový efekt " podla ktorého sa navrhuje únosnost celej zjazdovky.( podla Ing. Kríža CSc. a iných odborníkov v zahranicí). Zjazdovka v pásme lesa má max. únosnost 5/ha pri navrhovanej upravenej šírke 35-50 m a riešení uvedenom v stati - terénne úpravy. Pri návrhu únosnosti 8/ha, by musela byt zjazdovka široká aspon 70 m so stále upravovaným povrchom. Avšak úpravou terénu nie je možné zdôvodnovat zvýšenie únosnosti, nakolko upravený terén vedie k zvýšeniu rýchlosti a ešte väcšej potrebe priestoru pre jedného lyžiara. Pri zjazdovke podobného sklonu nemá úprava snehu zvyšujúci efekt, ale nutný bezpecnostný a komfortný. Úpravou snehu sa zvyšuje priepustnost zjazdoviek len do hustoty 6 lyžiarov / ha. a sklone max 15°. V zahranicí je na svahoch s podobným sklonom navrhovaná hustota 4-6 / ha.

2. Zjazdovka c.2 - tzv. "Oštiepková" - 5/ha (bez technickej úpravy snehu): Zjazdovka c.2 má výmeru 6 ha. Nad pásmom lesa je zjazdovka široká miestami aj 100 m. Z muldy vedie cca 500 m miernym traverzom nad úrovnou lesa do lesa, odkial po križovaní so zjazdovkou c.1. pokracuje lesnou cestou "cik-cak", šírkou 3-4 m o dlžke 1 950 m. Zachovanie zjazdovky c.2, hlavne v pásme lesa, je potrebné z dôvodu udržaniu aj slabších lyžiarov v prípade vyjazdeného resp. zladovateného terénu. Pri likvidácii zjazdovky c.2. by došlo automaticky k prehusteniu zjazdovky císlo 1 v pásme lesa slabšími lyžiarmi až na hustotu 12 / ha, k rýchlemu vymletiu svahu so zvýšenou potrebou úpravy snehu a v nasledujúcich rokoch k postupnému znižovaniu návštevnosti. Pre návrh únosnosti zjazdovky c.2 je potrebné túto rozdelit na dva úseky:

  • úsek v mulde dlhý cca 1 000 m, kde je únosnost svahu 6/ha. = 25 lyžiarov.
  • úsek traverzu a cesty v dlžke cca 2 500 m, kde je únosnost 50 lyžiarov. Lyžiari môžu íst pre potreby výpoctu len za sebou v rozostupe cca 50 m.

3. Volné terény - 1-3/ha: Tieto svahy môžeme rozdelit na dve casti. Chrbtová cast Snilovského sedla nad pásmom lesa medzi zjazdovkou c.1 a 2 a dolné 2/3 dlžky bývalej zjazdovky c.1 tzv. "Chlebskej", ktorá vyústuje nad bytovými jednotkami pri LD Vrátna. Výmer plôch V1 je cca 8 ha. Tieto plochy slúžia len na rozptyl lyžiarov a vyznávacov volného až extrémneho lyžovania a snowboardingu. Miestami dosahuje sklon až 45°. (Jánošíkov skok). Tieto terény, až na bývalú Chlebskú, nemajú vlastný dojazd, teda nemôžu slúžit na zvyšovanie prepoctu únosnosti územia. V tomto prípade som vychádzal z dlhorocných osobných skúseností.

4. Ostatné terény dostupné z lanovky bez šlapania - riedke lesy a žlaby - 2/ha: V týchto plochách sú zahrnuté terény v riedkom poraste nad pásmom lesa a v pásme lesa po lavej strane lanovky v smere jazdy lyžiarov ako aj oba žlaby po stranách lanovky. Tieto terény sú zjazdné len technicky zdatnými lyžiarmi s ovládaním skákaných oblúkov a dobrým snowboardistom. Treba rátat s tým, že lyžiari pôjdu pri nedostatku snehu po hlavných zjazdovkách. Približná výmera týchto plôch je 4 ha.

Výpocet prepravnej kapacity

A. Rozdelenie lyžiarov podla výkonnosti.

Hlavné kritérium - rýchlost jazdy a úroven techniky. Rozdelenie som urobil podla osobných skúseností trénera a za predpokladu úpravy povrchu zjazdovky c.1 (dosneženie zjazdovky c.1 v pásme lesa s mechanickou úpravou snehu zjazdovky c.1 a c. 2 aspon v pásme lesa.

1.Kategória Aktívni lyžiari do 25 rokov jazdiaci celý svah bez prestávky
2.Kategória Výborní lyžiari. Sú to lyžiari bez vekového obmedzenia, ktorí ovládajú všetky oblúky v každej rýchlosti a každej kvalite snehu s menšími prestávkami
3.Kategória Velmi dobrí lyžiari. Sem patria lyžiari ovládajúci všetky oblúky v každom sklone terénu a v každej rýchlosti, nie v každom snehu s priemernou kondíciou
4.Kategória Dobrí lyžiari. Sem patrí väcšina lyžiarov v strediskách. Sú to lyžiari s dobrou výstrojou a  technikou(rýchlostou) len na upravených svahoch. S rôznou kondíciou a dost vysokým stupnom pohodlnosti. (Nechut zašlapat si na inú zjazdovku a vyhladávanie len upravených svahov.)
5.Kategória Slabí lyžiari. Lyžiari ovládajúci pluh a základný stredný oblúk na upravenom, rozjazdenom svahu bez obmedzenia kondície s dostatocným záujmom zvládnut nástrahy terénu a potrebnou odvahou
6.Kategória Velmi slabí lyžiari a zaciatocníci.

B. Obsadenost svahov jednotlivými kategóriami :

1. Kategória aktívni lyžiari 5 % z celkových 161 8 lyžiarov
2. Kategória výborní 10 % 16
3. Kategória velmi dobrí 20 % 32
4. Kategória dobrí 40 % 64
5. Kategória slabí 20 % 32
6. Kategória velmi slabí a zaciat. 5 % 8

C. Namerané casy.

C.1. Cas prepravy: 7,5 minúty pri rýchlosti 4 m/s (terajší cas je 12 minút pri rýchlosti 2,5 m/s.). Vychádzam z lanovej dráhy dlhej 1 860 m.

C.2. Cas príjazdu ku sedacke

1. Kategória 1 minúta
2. Kategória 1
3. Kategória 2
4. Kategória 2
5. Kategória 3
6. Kategória 5

V tomto case je zahrnutý cas na krátky odpocinok, úpravu výstroja, zoradenie a nástup.

C.3. Cas zjazdu

1.Kategória priemerne 4- 6´ 5 minút
2.Kategória priemerne 7- 9´ 8
3.Kategória priemerne10-12´ 11
4.Kategória priemerne13-17´ 15
5.Kategória priemerne20-26´ 23
6.Kategória priemer 35- 45´ 40

V zjazdových casoch je odrátaná 1-8´ korekcia oproti dnešným casom z dôvodu predpokladaných úprav terénu

a technickej úpravy snehu.

C.4. Celkový cas = cas prepravy + príjazd ku sedacke + zjazd

1. Kategória 8 + 1 + 5 = 14 minút.
2. Kategória 8 + 1 + 8 = 17 minút
3. Kategória 8 + 2 + 11 = 21 minút.
4. Kategória 8 + 2 + 15 = 25 minút
5. Kategória 8 + 3 + 23 = 34 minút
6. Kategória 8 + 5 + 40 = 53 minút

D. Výpocet obrátkovosti lyžiarov.

1. Kategórie 60´/14´ 4,2 x za hodinu
2. Kategórie 60´/17´ 3,5
3. Kategórie 60´/21´ 3
4. Kategórie 60´/25´ 2,6
5. Kategórie 60´/34´ 1,8
6. Kategórie 60´/53´ 1,1 x za hodinu

E. Výpocet hodinovej prepravnej kapacity len pre lyžiarov a bez potreby došlapania

1. Kategórie 8 lyžiarov x 4,2 obr./hod. 34 lyžiarov / hod.
2. Kategórie 16 lyžiarov x 3,5 56
3. Kategórie 32 lyžiarov x 3 96
4. Kategórie 64 lyžiarov x 2,6 166
5. Kategórie 32 lyžiarov x 1,8 58
6. Kategórie 8 lyžiarov x 1,1 9
s p o l u :   419 lyžiarov/hod.

F. Výpocet celkovej hodinovej prepravnej kapacity pre zimu a jar

1. Lyžiari a snowboardisti jazdiaci na dostupných svahoch z lanovky 419
2. Lyžiari lyžujúci na zjazdovke c.3 (Kraviarska) 20-30 denne podla pocasia +3
3. Lyžiari lyžujúci na zjazdovke c.4 na Malú Bránicu (10-15 lyžiarov denne) ak budú dovezení +3
4. Lyžiari lyžujúci na zjazd. do Šútova (10-20 denne) pri odvoze zo Šútova do Vrátnej +2
5. Skialpinisti hrebenoví vyvezení lanovkou, 6-12 denne +2
6. Snowboardisti hrebenoví vyvezení lanovkou, 10-20 denne +2
7. Turisti prechádzajúci smer Šútovo, Poludnový Grún, Suchý, Kraviarske, 20-40 denne +4
8. Turisti obrátkoví - Kriván, bufet pod Chlebom, Chleb, 40-60 denne +7
9. Turisti obrátkoví len do Snilovského sedla 50-100 denne +10
10. Horská služba, obsluha, zásobovanie +10
11. Nevyužité miesta, lyžiari alebo turisti osamotení, problémy v zoradení +20
c e l k o v á navrhnutá hodinová prepravná kapacita pre zimu a jar 482 osôb/hod

C.2. Výpocet únosnosti riešeného územia pre letné obdobie.

Terajší stav letnej návštevnosti je na hranici únosnosti územia. Nakolko únosnost územia pre letné obdobie nie je metodicky podrobne spracovaná, jediným merítkom je skúsenost, predvídavost a terajší stav územia, hlavne hrebenových castí v oblasti Poludnového Grúna, Chlebu a Velkého Fat. Krivána. Zošlap chodníkov je na kritickej hodnote a erózia postupuje úmerne so zvyšujúcou sa návštevnostou a prudkými zmenami pocasia. Kritickým obdobím pre reguláciu návštevnosti je apríl, máj, júl, august. Dnešná kapacita lanovky pri rýchlosti 2,5 m/s je 240 osôb/hod. Lanovka je schopná denne vyviest na hreben do 14 hod. Cca 1 600 osôb. Podla výpovedí dlhorocných zamestnancov lanovky, clenov horskej služby, zamestnancov NP a mojich dlhorocných sledovaní návštevnosti, hlavne v peknom letnom období, býva nárazová návštevnost v špickách až 1 500 osôb denne. Toto množstvo je podla odborníkov ale aj na prvý pohlad laika k r i t i c k é, vzhladom na eróziu územia a neudržiavanie turistických chodníkov. Aj z pohladu bežného návštevníka sú turistické chodníky v zlom stave. Táto kapitola by si zaslúžila väcšiu pozornost na úrovni samostatnej odbornej štúdie.

Zreálnenie potreby prepravnej kapacity podla mesiacov a stavu životného prostredia a únosnosti územia

Mesiac Komercne potrebná hodinová prepravná kapacita Skutocne potrebná hodinová prepravná kapacita Reálne možná prepravná kapacita vzhladom na ŽP a terénne možnosti
I. 800 360 480
II. 1200 360 480
III. 1200 480 480-600
IV. 600 240 360-480
V. 400 180 200
VI. 400 100 200
VII. 800 400 200
VIII. 800 400 200
IX. 400 100 200
X. 400 100 200
XI. 200 100 480
XII. 600 240 480

D. Návrh technického riešenia HDZ.

Prepravná kapacita : už jestvujúca prepravná kapacita si vyžaduje úpravu povrchu zjazdovky v pásme lesa. Dalšie zvýšenie prepravnej kapacity je podmienené nasledujúcimi úpravami :

240 osôb/hod. a) zachovanie jestvujúceho stavu územia, s vyrovnaním povrchu zjazdovky c.1. v pásme lesa (odstránenie pnov)
360 osôb/hod. a) vyrovnanie povrchu zjazdovky c.1. v pásme lesa (odstránenie pnov)
  b) ciastocné rozšírenie zjazdovky c.2. (cca 2 m) v pásme lesa
  c) potreba mechanickej úpravy snehu v pásme lesa (cca 4 ha)
480 osôb/hod. a) vyrovnanie povrchu zjazdovky c.1 v pásme lesa (odstránenie pnov)
  b) ciastocné rozšírenie zjazdovky c.2. (cca o 2 m) v pásme lesa
  c) nepravidelné rozšírenie zjazdovky c.1 v pásme lesa o cca 1,2 ha
  d) nevyhnutnost mechanickej úpravy zjazdovky c.1. v celej dlžke (cca 9 ha)
600 osôb/hod. a) vyrovnanie povrchu zjazdovky c.1. v pásme lesa (odstránenie pnov)
  b) ciastocne rozšírenie zjazdovky c.2. (cca o 2 m) v pásme lesa
  c) nepravidelné rozšírenie zjazdovky c.1 v pásme lesa o cca 1,2 ha
  d) presmerovanie dojazdu zjazdovky c.2 v dolnej casti do lesa.
  e) nevyhnutnost mechanickej úpravy celej zjazdovky c.1 a zjazdovky c.2 v pásme lesa. (cca 1700 m)
nad 800 osôb/hod. oproti kapacite 600/hod by museli byt vykonané úpravy aj nad pásmom lesa v rozsahu cca 1,5 ha a hrozilo by zladovatenie povrchu už po 2 hodinách prevádzky

Technické parametre pri prepravnej kapacite 480/hod.

  • najlepšie riešenie by bolo v realizácii pevnej dvojsedackovej LD so zrýchlujúcim pásom bez zásobníka voznov a budovy (ekologické, krajinotvorné a dôvody, ale aj financné náklady cca o 30 %nižšie)
  • prepravná rýchlost : 3 m/s ( prepravný cas 10 minút je oproti dnešným 12 minútam optimálny, pricom by odpadla potreba odpojitelných jednotiek, co má velký dosah na celkové technické riešenie bez realizácie zásobníka voznov a iné zjednodušenia ! Väcšia prepravná rýchlost by si pravdepodobne vyžiadala riešenie s odpojitelnými sedackami.)
  • lahká medzistanica : na kóte 900 m.n.m. so zrýchlujúcim pásom, alebo bez medzistanice s dosnežovaním dolnej casti
  • rozostup sedaciek : 45 metrov.
  • pocet sedaciek : 80 (40 hore + 40 dole)
  • Interval odchodu sedacky zo stanice : 15 sekúnd
  • prepravný cas : 10 minút
  • dlžka trasy : 1860 m
  • výkon motora : do 500 kW

E. Záver

V záujme zachovania jedinecnosti a atraktívnosti prírodného prostredia pre návštevníka v NP s 3-5. stupnom ochrany je dôležité udržanie rovnováhy ekofondu a prirodzenosti prostredia bez umelých zásahov, nakolko dnešný clovek je celý den obklopený technikou, hlukom, stresom a pohybom v urbanizovanom prostredí. Oblast Snilovského sedla je jedno z posledných rekreacných území s možnostou výberu pohybu v pomerne zachovalom, prirodzenom a nepretechnizovanom prostredí. Cca 40 % návštevníkov vyžaduje max. pohodlie a konzumné prostredie (napr. Grún). Tejto skupine je potrebné celit. Sú to ludia dost deformovaní mestským štýlom života, neuvedomujúc si, aký velký prínos pre ich nervovú sústavu a celkovú relaxáciu má pohyb vo volnej prírode, v klude a nenarušenom prostredí. Väcšina návštevníkov je nárocná na kvalitu prostredia a vníma ho komplexne. Strucne povedané, zo Snilovského sedla nie je možné vybudovat stredisko na vyslovene komercnej báze. Návštevníci musia cítit prvoradý ochranársky záujem v území v  ich vlastnom záujme. Tomu sa musí prispôsobit aj cenová politika v období potreby regulácie návštevnosti v jarnom a letnom období. Max. kapacita lanovky musí pôsobit samoregulacne v letnom období z dôvodu ochrany prírody a v zimnom a jarnom období z dôvodu bezpecnosti lyžiarov a udržania zjazdnosti svahov. Zimná návštevnost územia rozhodne nie je obmedzená navrhovanou prepravnou kapacitou lanovej dráhy. Táto korešponduje s možnostami únosnosti terénov celého územia a je vo vlastnom záujme lyžiarov. V jarnom a letnom období dosahuje návštevnost pri slnecnom pocasí až 1500 osôb/den . (vlastné skúsenosti a štatistika RNDr. Demianová a spol.) Z mojich 40 rocných skúseností z pobytu v území ako lyžiar, turista, tréner ako aj prieskumov verejnej mienky uskutocnených v 90-tych rokoch pracovníkmi štátnej správy, vyšlo jednoznacne najavo, že návštevnost nie je limitovaná kvantitatívnym, ale kvalitatívnym vybavením. Kvantitatívne riešenie, po pociatocnom nápore, postupne znižuje záujem o pobyt v podobných chránených územiach, z dôvodu straty atraktívnosti (zlahcovania dostupnosti terénov), rušenia tichých zón a nežiadúcej urbanizácie priestoru. Pre zachovanie diverzity a trvaloudržatelného rozvoja územia je rozhodujúca kvalita služieb, svojím rozsahom úmerná kvalite prostredia, co si vyžaduje hlbokú analýzu všetkých aspektov s podmienkou zachovania  prirodzeného charakteru vývoja územia a adekvátneho stupna obtiažnosti a dostupnosti terénov, ci už v zimnom alebo letnom období. V praxi to znamená, rátat so samoregulacnou funkciou prepravnej kapacity, pricom urcitá cakacia doba do 20 minút je priamo úmerná atraktívnosti území.

Vypracoval: o.z. Modrá planéta, Zábrodský Jaroslav.

Ocakávame Vaše názory a stanoviská, aby sa našlo to najoptimálnejšie riešenie, kým je ešte cas. K Chlebu sa nemôžeme stavat tak ako k chlebu, nie je urcený na konzumáciu.

© HEARTH, 2002